Experiment vedcov z Monell Chemical Senses Center ukázal, že svet cez dve nosné dierky vonia inak. Keď účastníci experimentu čuchali cez ľavú nosnú dierku, ktorá sa spája s ľavým mozgom, preukázali o niečo lepšie schopnosti identifikovať vône podľa názvu. Keď čuchali pravou nosnou dierkou, vône im boli príjemnejšie. Prečo tento rozdiel?

Pravá nosná dierka sa najpriamejšie spája s pravou hemisférou, zatiaľ čo ľavá s ľavou časťou mozgu. U väčšiny ľudí, dokonca aj u ľavákov, sú dominantné jazykové centrá v ľavej mozgovej hemisfére. Pravá hemisféra naopak dominuje pri niektorých druhoch spracovania emócií. Preto ľudia s mozgovou príhodou na ľavej strane mozgu často strácajú základné jazykové schopnosti, ako napríklad schopnosť nájsť správne slovo pre nejaký predmet alebo zrozumiteľne spájať slová. Pacienti s mozgovou príhodou na pravej strane mozgu častejšie strácajú niektoré emocionálne zložky reči, napríklad schopnosť modulovať výšku a hlasitosť hlasu.

V posledných desaťročiach sa objavilo mnoho dôkazov, ktoré naznačujú, že asymetria nosového prietoku vzduchu a asymetria mozgu spolu súvisia. Nos vykazuje asymetrické prúdenie vzduchu, pričom dominantné prúdenie vzduchu sa prirodzene v priebehu hodín strieda z jedného nosového priechodu do druhého. Niektorí autori naznačili súvislosť medzi dominanciou mozgových hemisfér a dominanciou nosných dierok. Iní navrhli súvislosť medzi rytmickým kolísaním prietoku vzduchu nosom a zodpovedajúcimi výkyvmi aktivity mozgových hemisfér. Na základe starých jogových dýchacích techník novšie dôkazy naznačujú, že zmena prietoku vzduchu nosom môže ovplyvniť mozgovú aktivitu, pričom sa objavujú správy o zlepšení kognitívnych funkcií spôsobených jednostranným núteným dýchaním nosnými dierkami. Zdá sa, že stimulácia nosového prúdenia vzduchu môže mať aktivačný účinok na mozog, keďže sa ukázalo, že u pacientov s epilepsiou vyvoláva aj záchvatovú aktivitu.