Náš dýchací systém pozostáva z vodivej zóny a dýchacej zóny. Úlohou vodivej zóny je dostať vzduch do pľúc, ohriať ho, zvlhčiť a prefiltrovať. Akonáhle je vzduch v dýchacej zóne (zloženej z alveolárnych kanálikov a alveol), môže dôjsť k vonkajšej výmene plynu.

Vodivá zóna privádza vzduch z vonkajšieho prostredia do pľúc prostredníctvom série rúrok, ktorými vzduch cestuje. Sú to:

• nosová dutina
• hltan (časť hrdla za ústami a nosnou dutinou),
• larynx (hlasová schránka),
• trachea (priedušnica),
• bronchi a bronchioly.

Okrem toho, že tieto rúrky privádzajú vzduch do pľúc, za úlohu majú tiež:

• prichádzajúci vzduch ohriať,
• odfiltrovať z neho malé častice,
• vzduch navlhčiť, aby sa tým uľahčila výmena plynov v pľúcach. 
  Nosová dutina má veľké množstvo drobných kapilár, ktoré prinášajú teplú krv do studeného nosa. Teplo z krvi ohrieva studený vzduch, ktorý vstupuje do nosa. Ústa tieto činnosti nezabezpečia! Ústna dutina nie je prispôsobené na prijímanie vzduchu a jeho spracovanie.

Každý nádych musí cez nos vojsť do hrdla, zísť ním popri križovatke zvanej hrebeň priedušnice, kde sa rozdelí do pravej a ľavej časti pľúc. 

V hrudnej dutine (hrudníku) máme pravé a ľavé pľúca. Pľúca obklopujú rebrá, ktoré ich nielen chránia pred poškodením, ale slúžia aj ako kotvy pre medzirebrové svaly. Pod pľúcami sa nachádza veľmi veľký kopulovitý sval, bránica. Všetky tieto svaly sú k pľúcam pripojené parietálnou a viscerálnou membránou (pleura).

Parietálna membrána je pripojená k svalom a viscerálna membrána je pripojená k pľúcam. Tekutina medzi týmito dvoma membránami, pleurálna tekutina, ich zlepí tak, ako sa zlepia tabule skla, keď sú mokré.

Keďže viscerálna membrána pokrýva pľúca a je ich súčasťou a je prilepená pleurálnou tekutinou k parietálnej membráne, keď sa svaly v hrudníku pohybujú, pľúca sa pohybujú spolu s nimi. Ak sa medzi membrány dostane vzduch, odlepia sa, a hoci sa svaly môžu stále sťahovať a uvoľňovať, nie sú už k pľúcam pripojené - v dôsledku toho pľúca kolabujú. Toto abnormálne nahromadenie vzduchu v pleurálnom priestore sa nazýva pneumotorax. Ak sa tekutina v pohrudnici infikuje, vzniká zápal pohrudnice.

Keď sa medzirebrové svaly stiahnu, posunú sa nahor, preč od hrudnej dutiny. Keď sa bránica sťahuje, posúva sa smerom nadol k bruchu. Tento pohyb svalov spôsobuje, že pľúca sa rozťahujú a napĺňajú vzduchom ako mech (vdychovanie). Naopak, keď sa svaly uvoľnia, hrudná dutina sa zmenší, objem pľúc sa zmenší a vzduch sa vypudí (výdych).

Keď sa hrudné svaly stiahnu, objem pľúc sa zväčší, takže je v nich zrazu menší tlak. Vzduch, ktorý už v pľúcach je, má viac priestoru, takže netlačí na steny pľúc rovnakým tlakom. Na vyrovnanie tlaku sa do pľúc vháňa vzduch, až kým nie je tlak vo vnútri a vonku rovnaký. Naopak, keď sa svaly uvoľnia, objem pľúc sa zmenší, vzduch v pľúcach má menej priestoru a má vysoký tlak, preto sa vzduch vypudzuje, kým sa tlak nevyrovná.

Stručne povedané:

• Keď sa objem zväčší, tlak sa zníži, čo vedie k tomu, že vzduch sa vháňa do pľúc - vdychujeme;
• Keď sa objem zmenšuje, tlak sa zvyšuje, čo vedie k vytláčaniu vzduchu z pľúc - vydychujeme.