Plytké dýchanie a hyperventilácia
Okrem dýchania ústami, patria medzi časté poruchy dýchania plytké (rýchle) a hyperventilačné dýchanie. S krátkodobého hľadiska sú tieto spôsoby dýchania pre naše zdravie neškodné. Ak však v našom živote prevládajú - je to život ohrozujúce. Sú spúšťačom vnútornej nerovnováhy a mnohých civilizačných ochorení.
Čo je plytké dýchanie?
Plytké dýchanie je spôsob dýchania, pri ktorom do pľúc vdychujeme minimálneho množstva vzduchu, pričom výraznejšie aktivujeme hornú časť hrudníka a pomocné dýchacie svaly a minimálne využívame kapacitu pľúc. Výdych je rovnako minimálny. Ide prevažne o hrudné dýchanie s minimálnou až žiadnou aktiváciou hlavných dychových svalov - bránice a medzirebrovým svalstvom.
Nádych a výdych sú rovnako dlhé a v dĺžke > 3 sekundy. Otestuj svoje dýchanie.
Plytké dýchanie je spôsob dýchania, ktoré nám nezabezpečuje dostatočné množstvo kyslíka a z dlhodobého hľadiska je pre nás nebezpečné, pretože oberá telo o obrovské množstvo energie. Výsledkom dlhodobého plytkého dýchania je nekvalitný spánok, nesústredenosť, nervozita, emočná nestabilita, poruchy hormonálneho systému, oslabená imunita, problémy kardiovaskulárneho, dýchacieho i tráviaceho systému.
V neposlednom rade dlhodobé plytké dýchanie vedie k hyperventilácii.
Za plytké dýchanie môžeme považovať dýchanie v rozsahu 15 a viac dychov za minútu. Dýchanie na úrovni 20 a viac dychov je veľmi plytké dýchanie, ktoré z dlhodobého hľadiska vedie k nižšie uvedenému syndrómu hyperventilácie.
Syndróm hyperventilácie
Hyperventilácia je veľmi častým sprievodným znakom úzkostných stavov, tetánie a panických úzkosti. Toto abnormálne dýchanie je takmer vždy dôsledkom emocionálneho stresu. Syndróm hyperventilácie je názov pre charakteristickú skupinu príznakov a znakov, ktoré sú spôsobené zvýšením hĺbky a rýchlosti dýchania.
V základnom princípe je tento spôsob dýchania definovaný výrazným a dlhším (nadmerným) nádychom a plytkým, kratším výdychom. To vedie k narušeniu rovnováhy medzi vdychovaným kyslíkom a vydychovaným oxidom uhličitým.
Pri správnej životospráve a správnom dýchaní k hyperventilácii nedochádza. Vyvolaná môže byť dlhodobým preťažovaním sa (viac energie vydávam ako prijímam), strachom / traumou, dlhodobou stresovou záťažou. Tak ako môže byť hyperventilácia príčinou úzkostných stavou a panických atakov, tak môže byť zároveň týmito stavmi vyvolaná.
Pri hyperventilácii nástáva prudký pokles hladiny oxidu uhličitého v tele, čo spôsobí napätie v tkanivách a stiahnutie ciev, ktoré zásobujú mozog krvou. Previť sa to môže rôznymi príznakmi - motanie hlavy, závrat, búšenie srdca, tlak na hrudi alebo brnenie prstov. Pri ťažkej hyperventilácii potom dochádza až k strate vedomia.
Ak zažívaš úzkostné stavy, panické ataky alebo máš diagnostikovanú tetániu - nauč sa zdravo dýchať. Dych je ten najúžasnejší nástroj pre zvládnutie týchto stavov.
Rýchla pomoc pri plytkom a hyperventilačnom dýchaní
Priamo v pexese nájdeš niekoľko techník, ktoré ti pomôžu zvládnuť stav plytkého dýchania či hyperventilácie.
Pohodlne sa usaď alebo si ľahni, zavri si oči a dýchaj podľa odporúčania:
- Pri plytkom dýchaní využi výdych cez HAAAA a výdych cez zošpúlené pery.
- Pri hyperventilácii, úzkostiach, panike je úžasným pomocníkom tzv. dýchanie do štvorca.
Ktorékoľvek dýchanie zopakuj aspoň 10-krát.
A nezabudni - dopraj si čas a nauč sa zdravo dýchať
Odborné zdroje k hyperventilácii uvádzajú:
-
Henderson (1909) vykonal štúdiu účinkov nadmerného dýchania. Hyperventiloval šesťdesiat osôb počas 45 - 90 sekúnd a dospel k záveru, že účinky sú podobné účinkom šoku.
-
V roku 1938 Soley a Shock urobili zaujímavé pozorovanie: "Zaujala nás periférna vazokonstrikcia, ktorá je počas hyperventilačného dýchania taká výrazná, že na to, aby sme odobrali krv pre chemické štúdie, musíme hlboko pichať prstami a doslovne krv do skúmavky vytláčať."
-
Grant a Goldman (1920) si uvedomili, že mnohé príznaky a znaky hyperventilačného dýchania zodpovedajú príznakom a znakom tetánie. Túto skutočnosť si uvedomili dramatickým spôsobom počas experimentu s Goldmanom ako subjektom. Grant ho opisuje takto: "Po 30 minútach výrazného hyperventilačného dýchania A. G. náhle dostal úplnú tetanickú kŕč. Na jej začiatku mimovoľne vydal hlasný výrazný výkrik, pravdepodobne v dôsledku kontrakcie dýchacích svalov a výdych vytláčal cez kontrahované hlasivky. Celé telo bolo strnulé, všetky svaly boli stiahnuté v tetanickom kŕči. Chrbát bol mierne vyklenutý a všetky končatiny úplne vystreté. Uvoľnenie nastalo do 30 sekúnd a ďalšie kŕče sa už neobjavili."
