Najzávažnejšou civilizačnou chorobou dnešnej doby je stres a tou druhou - nesprávne dýchanie! Zvýšená a dlhopretrvávajúca hladina stresu, znížená kvalita dýchania a dlhodobý nedostatok kyslíka sú najzávažnejšími narušiteľmi homeostázy - vnútorného prostredia. 

Homeostázou pomenúvavame akýkoľvek samoregulačný proces, ktorým si biologické systémy udržiavajú stabilitu a zároveň sa prispôsobujú podmienkam optimálnym pre prežitie. Homeostáza je stav, pri ktorom vnútorné prostredie živého organizmu zostáva v určitých limitoch, ktoré umožňujú jeho normálne fungovanie. Tieto limity neustále narušujú zmeny vonkajšieho prostredia.

Ak je homeostáza úspešná, život pokračuje, ak nie, nastáva katastrofa - narušenie vnútorného prostredia, narušenie funkčnosti orgánov a systémov tela (ochorenia) alebo smrť. Dosiahnutá stabilita je vlastne dynamická rovnováha, v ktorej dochádza k neustálym zmenám, ale prevládajú relatívne rovnaké podmienky.

Väčšina technologických systémov je v porovnaní so schopnosťou ľudského tela presne regulovať množstvo kritických premenných a zložitých biologických procesov primitívna. Táto pozoruhodná schopnosť udržiavať konzistentné vnútorné prostredie sa označuje ako homeostáza.

Dýchací systém, ktorý zahŕňa nos, ústa, pľúca a niekoľko ďalších orgánov zapojených do dýchania, sa podieľa na rôznych dôležitých aspektoch homeostázy, z ktorých dva najdôležitejšie sú udržiavanie pH a regulácia výmeny plynov. Obe tieto homeostatické funkcie súvisia s biochemickými úlohami dvoch základných dýchacích plynov, oxidu uhličitého a kyslíka. Kyslík sa dostáva do tela ako súčasť vzduchu, ktorý dýchame, a spracováva sa v pľúcach. Oxid uhličitý, ktorý vzniká ako vedľajší produkt bunkového metabolizmu, putuje krvným obehom do pľúc a je vydychovaný.

Dýchacia homeostáza sa zaoberá reguláciou zloženia krvných plynov, ktoré je v súlade s udržiavaním bunkovej homeostázy.