Bránicové dýchanie nie je o „dýchaní do brucha“, vzduch nikdy nevstupuje do brucha. Štúdie a odborné články (1,2) potvrdzujú, že bránicové dýchanie nie je to isté ako tzv. „dýchanie do brucha.“ Pri bránicovom dýchaní dochádza k rozšíreniu hrudného koša do viacerých smerov – dopredu, do strán a dozadu – čo je dôsledkom pohybu bránice. Naopak, pri „brušnom dýchaní“ sa zdá, že vzduch vstupuje do brucha, čo je však klamlivý dojem. Tento mýtus vznikol z nedorozumenia, ktoré mohlo vzniknúť nesprávnym prekladom a/alebo tým ako bránica – hlavný dýchací sval – funguje pri dýchaní.
PRI NÁDYCHU:
Nádych je proces, pri ktorom sa vzduch dostáva do pľúc. Je to aktívny proces, čo znamená, že vyžaduje zapojenie svalov. Nádych zabezpečuje prísun kyslíka do tela, ktorý je potrebný na metabolizmus a produkciu energie a je podporený Bránica sa sťahuje a pohybuje smerom nadol, čím zväčšuje objem hrudnej dutiny. Tým sa v pľúcach vytvorí podtlak, ktorý umožňuje prúdenie vzduchu do pľúc. Pohyb bránice nadol zároveň tlačí na brušné orgány, čo spôsobí, že sa brucho mierne „vyduje“ na úrovni žalúdka, t.j. priestor v hornej časti brucha (v medzipriestore spodných rebier).
PRI VÝDYCHU:
Výdych je proces, pri ktorom sa vzduch vytláča z pľúc von. Na rozdiel od nádychu je výdych za bežných okolností pasívny proces, čo znamená, že nevyžaduje aktívne zapojenie svalov. Tento proces závisí od pružnosti pľúc a hrudnej steny, ktoré sa po nádychu vracajú do svojho pokojového stavu. Bránica sa uvoľňuje a vracia sa do svojho kupolovitého tvaru, čím zmenšuje objem hrudnej dutiny a vytláča vzduch z pľúc. Brucho sa mierne stiahne, keď sa orgány vracajú na svoje pôvodné miesto.
Keď bránica tlačí na orgány v brušnej dutine, môže sa zdať, že vzduch sa dostáva do brucha, pretože sa brucho pohybuje. V skutočnosti sa vzduch dostáva len do spodnej časti pľúc, spodnej časti hrudného koša. Brucho (v oblasti žalúdka) sa pohybuje ako dôsledok práce bránice. Avšak pri bránicovom dýchaní by sa nikdy nemalo brucho „vydúvať“ v celom svojom objeme. Ak tomu tak je hovoríme o brušnom dýchaní, nie o bránicovom dýchaní.
Mýtus môže viesť k nesprávnej predstave, že „vdychujeme vzduch do brucha,“ čo môže ovplyvniť správne vykonávanie dýchacích cvičení a z dlhodobého hľadiska aj oslabenie vitálnej kapacity pľúc či narušenie správneho dychového vzorca. Cieľom bránicového dýchania je naučiť sa aktivovať bránicu a znižovať zapojenie pomocných dýchacích svalov (napr. krčných svalov), nie sústrediť sa na pohyb brucha. Bránicové dýchanie je dýchanie, pri ktorom je bránica hlavným svalom zodpovedným za pohyb vzduchu do pľúc. Pohyb brucha v oblasti žalúdka je len vonkajším prejavom práce bránice a nie miestom, kam vzduch vstupuje.
Pri správnom bránicovom dýchaní by ste mali cítiť, ako sa vám hrudný kôš otvára do všetkých smerov. Najjednoduchšie si to vieme odsledovať na dolnej časti hrudníka, ktorý sa aktiváciou bránice rozširuje do strán. V závere nádychu je zároveň vidieť jemný pohyb brucha, najmä v oblasti žalúdka. Pokiaľ je celé dýchanie sústredené iba na brušnú oblasť, k rozšíreniu hrudníka nedochádza a v takomto prípade nemôžeme hovoriť o efektívnom bránicovom dýchaní.
S úctou,
Martina Penxová
(autorka metódy DeepEn a terapeutka zdravého dýchania)
1. Krohn, F., et al. (2023). The integrated brain network that controls respiration. eLife, 12, e83654. https://doi.org/10.7554/eLife.83654
2. Yousefiyan,et al. (2023). Comparison of breathing pattern and diaphragmatic motion in patients with unilateral cervical radiculopathy and asymptomatic group. BMC pulmonary medicine, 23(1), 498. https://doi.org/10.1186/s12890-023-02804-x
3. Ma, X., et al. (2017). The Effect of Diaphragmatic Breathing on Attention, Negative Affect and Stress in Healthy Adults. Frontiers in psychology, 8, 874. https://doi.org/10.3389/fpsyg.2017.00874