Ako vytvárať pokoj v rodine, spoločnosti

pokoj-v-rodine

Keď moc lásky premôže lásku moci, potom budeme mať svetový mier.

Ty sám vieš aké množstvo problémov je v každom dome a rodine. Žiadny človek nie je v tejto dobe so sebou spokojný, a je jedno, koho sa na to opýtaš. Ak je niekto Majstrom svojho domu (hlavou rodiny), tak v rodine vládne pokoj a tiež kontrola. Bez Majstra v dome, si deti robia, čo chcú a teda nie je tam nik, kto by ich nasmeroval správnym smerom. Toto je súčasná situácia. 

Majstrom je On – Najvyšší Otec, Najvyššia Duša, a pretože Ho ľudia nepoznajú, žijú pod vplyvom svojich prianí, túžob a pripútaností. Vytvárajú svoj život na túžbach po luxuse. Výsledkom je, že sú zmätený. Sú neschopní prebrať zodpovednosť za starostlivosť o svoju rodinu, a nedosahujú rešpekt a úctu, ktorú očakávajú v spoločnosti. Ak by si uvedomili duchovnú lásku Najvyššieho Otca, ak by túto lásku zažili, potom by mohla byť ľudská nevedomosť zničená.“
(Dadi Prakashmani, BKWSU)

Áno, súhlasím s touto nádhernou myšlienkou. Spoločnosť sa môže zmeniť, jedine ak sa začneme meniť my, každý jeden z nás, každý sám za seba. Najprv vo svojom vnútri, potom aj navonok. Každý jeden z nás ovplyvňuje správanie ľudí navôkol seba. Niekedy tým ako sa správa alebo koná a inokedy tým, že ustúpi, odíde a prizerá sa z diaľky. Vždy je to však o rozhodnutí, o našom rozhodnutí v daný moment.

Preto aký máme dôvod na zbavovanie sa zodpovednosti za svoje slová, myšlienky, postoje, činy?

Už dlhšie obdobie vnímam neprítomnosť zodpovednosti v každom jednom z nás. Je pre nás omnoho jednoduchšie prenášať zodpovednosť na ostatných rodinných príslušníkov, na susedov, na mestské zastupiteľstvo, štát, prezidenta, atď.. Namiesto toho, aby sme život zobrali do vlastných rúk a raz a navždy boli zodpovední za každé jedno slovo, či myšlienku, za každý jeden krok alebo čin, ktorý vykonáme voči sebe a pre seba a voči iným a pre iných.

Samozrejme, v každej situácii konáme na základe svojich životných skúseností, momentálneho psychického i duševného rozpoloženia, zdravotného stavu. Všetci robíme v každej sekunde nášho života všetko najlepšie ako vieme!

Preto nie je žiaden dôvod na to, aby sme iných odsudzovali, posudzovali alebo ponižovali za ich správanie a konanie. My sami robíme dennodenne množstvo chýb, aby sme tak získali nové skúsenosti.

My sami sa dennodenne snažíme urobiť všetko najlepšie ako vieme.

Robíme tak pre seba alebo preto, aby sme sa zapáčili iným?
Aká je podstata nášho konania?
Zodpovednosť za svoj život alebo túžba byť žiadaný, milovaný, obľúbený, úspešný?

Každý deň sa snažíme utiecť pred svojou prirodzenou podstatou. Všetky myšlienky pripomínajúce nám naše poslanie, sny, prehlušujeme prácou, zábavou, sledovaním televízie, či počúvaním rádia, hádkami, túžbami po uznaní a po rôznych materiálnych veciach … a nech čokoľvek z toho dosiahneme znova  a znova sa cítime nespokojnejší, zmätení a nešťastní.

Prečo?

Zabudli sme dôverovať Bohu.
Prestali sme dôverovať našej intuícii, ktorá je jemnou nitkou medzi našim vedomím a Božským vedomím.
Nenačúvame nášmu vnútornému hlasu.
Nevnímame naše pocity, prejavy nášho tela.

SME HLUCHÍ a SLEPÍ!

Rešpekt a úcta, ktorú očakávame od svojich priateľov, rodiny, či spoločnosti sú len krátkodobou náplasťou na naše srdce. Je to len ilúzia lásky. Skutočnú lásku sme nahradili výmenným obchodom. Prestali sme milovať, vnímať a prijímať seba takých aký sme. Preto je nemožné, aby sme dokázali úprimne a bezpodmienečne milovať, vnímať a prijímať všetkých ostatných okolo nás.

JE ČAS ZASTAVIŤ SA! OTVORIŤ OČI, NAPNÚŤ UŠI a PONORIŤ SA DO SVOJHO VNÚTRA!

Započúvať sa a vnímať ten absolútny a dokonalý pokoj.

Ako?

Možno len vnímaním svojho dychu, ktorý sa pokúsite málinko odľahčiť a predĺžiť. Možno vnímaním svojich pocitov. Alebo tým, že si priznáte, že existuje niečo, čo nám pomáha prežiť, nejaká sila, ktorú nedokážeme vysvetliť a pochopiť – Boh, Najvyššie dobro, vesmírna energia, láska, vnútorná sila, duša … nech už to nazveme akokoľvek.

Môžete si spomenúť na pokojné a príjemné chvíle, zážitky, pocity šťastia.

Alebo sa jednoducho opýtať: „Kto som?“ … ostať ticho a načúvať. Načúvať, vnímať a potom konať.

Konať vždy v súlade so svojou podstatou, v súlade s Bohom. Robiť všetko tak, aby ste cítili pocit naplneného života. Odísť z priestorov a skupín ľudí, ktoré vás oberajú aj o to posledné – váš úsmev, pokoj, nadšenie a pod. Preberte zodpovednosť za svoje slová a činy. Nech sú všetky v súlade s vami, s vašou Božskou podstatou. Ak neviete ako konať v danej chvíli, opýtajte sa: „Ako by sa zachoval Boh? Ako by sa zachovalo najvyššie dobro? Čo by urobila Láska?“ A verte tomu, že odpoveď príde. Možno urobíte to, čo ste chceli. Možno neurobíte nič alebo sa rozhodnete počkať, či odísť. Akokoľvek…budete konať na základe svojej vlastnej zodpovednosti, svojej podstaty, v súlade s Bohom a Najvyšším dobrom.

Takýmto konaním nikdy neublížite sebe, ani ostatným. Nebudete mať dôvod prenášať vlastnú zodpovednosť na iných. Budete vzorom pre ostatných a hlavne, budete meniť všetkých navôkol len tak. Bez toho, aby ste ich nútili alebo aby ste to robili proti ich vôli.

Zmenou seba, prinesiete nielen zmenu do svojej rodiny, ale aj spoločnosti. Je na to potrebný čas…ale je to jediná cesta k naplnenej a žiarivej budúcnosti.

Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobné údaje budú použité len pre účely spracovania tohto komentáru. Zásady spracovania osobných údajov