…život je dych

Písanie o dýchaní?

Je mnoho blogov, kníh, nahrávok, reportáží, učiteľov, trénerov a nadšencov, ktorí zdieľajú informácie o zdravej životospráve, správnej strave, rôznych druhoch cvičení a športov, o potrebe dostatočného množstva tekutín a pod..

Všetci však do úzadia potláčajú jednu dôležitú skutočnosť. Základné životné potreby, bez ktorých nie sme schopní prežiť život na zemi, sú voda a kyslík. Všetko ostatné je niečo, čo nám pobyt na tejto planéte spríjemňuje a uľahčuje.

Voda a kyslík sú zložky, ktoré pomáhajú oživovať naše bunky a udržiavať ich v životaschopnom stave. Bez vody a kyslíka by neboli rastliny a zvieratá, ktoré využívame na stravovanie. Neboli by sme ani my.

Túto skutočnosť som si uvedomila už veľmi dávno, ešte ako malé dieťa. Vždy som obdivovala rôzne skupenstvá vody a vnímala ich premeny. Veľmi často som sledovala prúdenie vzduchu, jeho teplotu i vplyv na moju pokožku a telo. V období ranného detstva, keď sa u mňa prejavila alergia, bronchitída a astma, boli chvíle plného a čistého nádychu pre mňa tými najvzácnejšími. Môcť sa nadýchnuť do plných pľúc, len tak, bez akejkoľvek námahy, bol niekedy zázrak.

Nútené obmedzenie športových aktivít a pobytov v prírode, bol pre mňa najväčší trest. Boli to chvíle osamelosti. Zákaz účasti na školských výletoch, školách v prírode. Chvíle mimo rodiny, ktorá všetky letné voľné chvíle trávila prácou v záhrade. Všetko len preto, že som z dôvodu alergie vonku nebola schopná v lete dýchať a neustále som kýchala a pobehovala s opuchnutými očami. Bola som z toho nervózna a neznesiteľne protivná.  Z dôvodu astmy a bronchitídy, s obmedzenou schopnosťou dýchania, som nebola schopná dlhšie behať, bicyklovať a vykonávať akékoľvek športy.

Vždy som však verila, že sa to môže zmeniť. Neustále som sa pokúšala prekračovať povolené hranice. Hranice určené lekármi, či strachom rodičov o moje zdravie.

A to bola cesta!

V období dospievania som vyhlásila boj všetkých metódam liečby, ktoré boli dovtedy na mne praktizované. Postupne som prestávala brať lieky a začala sa stále aktívnejšie venovať tomu, čo mi robilo radosť. Pozorovala som pri tom zmeny svojho dychu i to ako ho dokážem ja sama meniť, uvoľniť. Vnímala som ako môj dych ovplyvňujú rôzne psychické stavy a životné situácie. Rovnako som si uvedomovala, že naopak, zmenou dychu dokážem ja sama ovplyvniť svoje psychické rozpoloženie a emócie.

Začala som sa hrať … hrať so svojim dychom, so svojim životom.

Niekedy to bolo jednoduchšie, inokedy veľmi náročné. Do života prichádzali ďalšie a ďalšie zážitky, ľudia, skúsenosti a informácie, ktoré mi pomohli prehlbovať moje poznatky a stále viac vo mne posilňovali potrebu venovať sa správnemu dýchaniu. Postupne som si zostavila svoje vlastné cvičenia a meditácie, ktoré mi pomohli hrať sa s dychom, uvoľňovať napätie, strach, úzkosť a prinášať do života viac pokoja, lásky, rovnováhy a slobody.

Pomocou týchto jednoduchých cvičení som niekoľkokrát prekonala panický záchvat, či „rozdýchala“ ťažké životné situácie.

Svoje skúsenosti a hry s dychom som neskôr zdieľala medzi priateľmi a známymi, na rôznych stretnutiach, workshopoch, či hodinách jógy.  Spätná väzba ma presvedčila o dôležitosti, o potrebe tieto informácie zdieľať. Dovolím si upozorniť, že nejde o odborné komentáre. Blog bude zbierkou mojich skúseností a vedomostí, každodenných postrehov, o ktoré (tak to cítim) je veľmi potrebné sa podeliť.

Moje najväčšie prianie je, aby si každý z nás umožnil „Nadýchnuť sa do sýtosti“ a pomocou dychu si dokázal v živote pomôcť so všetkým, čo potrebuje … je to možné priatelia!