Odpustenie duší

Odpustenie je mostom dvoch duší a cestou k životu v čistej a úprimnej láske.
(s láskou venujem mojim rodičom)

Choroba ma donútila znovu spomaliť, zastaviť sa a urobiť si očistu. Som vďačná za tieto STOPKY. Vždy so sebou prinesú nové uvedomenia si a posuny. A tak som Bohu poďakovala za jeho prácu, prijala čo bolo potrebné prijať a uchýlila sa do ticha svojho vnútra.

Posledných pár dní som bola trocha hyperaktívna. A musím uznať, že som si nedávala pozor na dostatočný príjem tekutín. Mala som potrebu „dobíjať si baterky“ na slnkom zaliatom ostrove. Zanedbávala som aj teplé oblečenie – neuvedomujúc si, že slnko nad hlavou ešte nezaručuje 20 °C.

No nič, vypotiť sa, vysmrkať a vykašlať z tela nepotrebné ešte nikomu neuškodilo. Tak som sa na 2 dni zavŕtala do tepla svojej periny.

Uvažujúc nad tým, ako vyskladať e-book o dýchaní, prepadla ma tiaž. Niečo nedefinovateľné, ale zároveň pripomínajúce zážitok z minulosti. „Gola“, vykríkla som. (pozn. Gola je neobývaný ostrov pri západnom pobreží Írska, kde som pred pár rokmi zažila prvé intenzívne duchovné prebudenie).
Ponorila som sa do svojho ticha a hľadala odpoveď. Zapojila som intenzívny, predlžený nádych a výdych, aby som tak uvoľnila všetko napätie a mohla sa vedome ocitnúť v prítomnom okamihu, v spojení s mojou dušou.

Mama. Zazrela som ju v diaľke. Nehybne stála. Videla som jej tvár i celú postavu, chcela som ísť bližšie, no nebola som schopná urobiť čo i len jeden krok.

Počula som jej hlas ako sa mi prihovára: „Odpusť mi a odpusť aj sebe dcéra moja“. Hodnú chvíľu som tápala. Čo ešte nemám spracované? A potom to prišlo. Došlo mi, že moja duša je obalená v škrupinách vlastného hnevu voči sebe samotnej a zatratenia sa. Nastal nezastaviteľný plač. Potreba nadýchnuť sa viac a viac bola stále urgentnejšia, výdychom uvoľniť všetky spomienky, prestrihnúť a pustiť všetky staré záležitosti, ktorých sme sa (lepšie povedané som sa) stále držala. Mamka bola pokojná. Cítila som jej bezhraničnú lásku a podporu v tom, čo robím. Cítila som sa bezpečne. Tak bezpečne ako keď som prišla na tento svet a ona ma držala v náručí. Znova a znova sa vynárali ďalšie a ďalšie nespracované záležitosti. Nádychom som prijímala silu pustiť ich a výdychom som všetko s láskou púšťala do priestoru vesmíru. S tou najväčšou pokorou som prosila Boha i Ježiša Krista, aby mi pomohli uvoľniť všetko nepotrebné a cítila som ich intenzívnu prítomnosť. Moje srdce akoby mi šlo z hrude vyskočiť.

Po chvíli sa môj dych uvoľnil. Opäť som dýchala s ľahkosťou a v celom tele som cítila neskonalú radosť. Bola som vďačná za to, že som sa naučila pracovať s mojim dychom a uvoľniť aj takto hlboko zakorené spomienky. Mamka bola teraz v mojej tesnej blízkosti. Cítila som ako sa ma dotýka, ako ma hladí a ako veľmi ma miluje. Vtedy sa začali po mojej tvári znova kotúľať obrovské slzy, tentokrát to už boli slzy šťastia a úprimnej vďačnosti za to, že som dostala možnosť a pomoc uvoľniť nepotrebné a pochopiť ako veľmi ma moji rodičia milujú … aj keď urobili v živote veci, ktoré sa mne nepáčili alebo také, ktoré som jednoducho nebola schopná prijať, či pochopiť. Stále ma milovali a milujú!

„Mamka, môžem sa dnes v noci uložiť do tvojho náručia, tak ako keď som bola malinké bábätko?“, opýtala som sa. Odpoveď znela: „Áno, môžeš. A už neplač. Zvládli sme to. Veľmi ťa ľúbim a budem stáť pri tebe vždy. Nech si kdekoľvek. Budem Ťa podporovať vo všetkom čo budeš robiť. Ak si nebudeš istá ďalším krokom, ja i tvoj otec sme tu stále pre teba, dieťa naše milované. Naše duše budú stále v spojení. Kľudne spí dieťa moje. A neboj sa. Všetko je v poriadku.“

Nevedela som prestať plakať. Bola som tak vďačná za tieto slova, po ktorých som túžila už tak dlho. Moja duša pocítili blízkosť duší mojich rodičov. Ich radosť, šťastie a spokojnosť. Medzi nami prúdila čistá bezpodmienečná láska. A ja som pokojne zaspala.

Aj napriek rokmi práce s dychom a zdravým dýchaním, môj dych ma neustále prekvapuje a otvára ďalšie nové, doteraz nepoznané, dimenzie. Náš dych dokáže v našom živote robiť neuveriteľné zázraky i zmeny. V dobrom i zlom. V závislosti od toho ako dýchame.