Keby čas neexistoval…

812x0

keby-cas-neexistoval

Aké by to bolo keby čas neexistoval? Ako by sme žili?

V poslednej dobe som sa práve nad týmito otázkami často zamýšľala…

Aký by bol môj život keby čas neexitoval?
Čo by som robila inak a ako?

Myslím, že ma k tomuto zamysleniu donútila nielen doba, v ktorej žijeme, ale aj môj spôsob života a život ľudí okolo mňa. Ale budem hovoriť radšej len o sebe. Nemám právo súdiť, či kritizovať nikoho. Pozriem sa na vlastné topánky, v ktorých chodím ja. A ktovie, možno sa v tom niekto z vás nájde.

Prelom starého a nového roka je zvyčajne obdobie, v ktorom zhodnocujem, resp. vyhodnocujem starý rok a zamýšľam sa nad tým, čo by bolo fajn urobiť trocha inak v roku nadchádzajúcom. Posledných pár rokov sa však toto obdobie spája aj so smútkom a akousi úzkosťou, ba niekedy až depresiou. Nie som človek, ktorý by si dával novoročné predsavzatia a v závere roka sa obviňoval a nenávidel za ich nenaplnenie. Z toho som už vyrástla (teda min. tomu verím). Každý rok sa však snažím priblížiť sa k splneniu svojich snov. K tým snom, ktoré ma sprevádzajú hádam od môjho narodenia. A v podstate sa k nim nejakým spôsobom stále približujem. No vždy, na konci roka, si uvedomujem, že mi chýba čas. A začiatok nového roka si spájam s tým, či budem mať dostatok času na to alebo ono. A pritom každý rok mi dáva 365 dní, čo predstavuje 8760 hodín, 525 600 minút, atď.. To je obrovské číslo. Tak obrovské, že človek má až z neho strach. Prečo strach? Vyvoláva to vo mne potrebu stihnúť toho veľmi veľa. Veď predsa čas je nutné využiť najlepšie ako viem. Využiť každú jeho sekundu. Veď tak nás to učili! Zabudli nám však povedať, že „využiť čas najlepšie ako vieš“ neznamená nechať sa časom ovládať, ba dokonca nechať sa ním manipulovať.

Definícia času (zdroj: https://sk.wikipedia.org):
“ČAS je v súčasnoti definovaný ako jedna z niekoľkých fundamentálnych kvantít (kvantít, ktoré nemožno definovať pomocou iných kvantít, pretože v súčasnosti nepoznáme nič fundamentálnejšie). Čas ako fyzikálna veličina vyjadruje interval medzi dvoma udalosťami alebo dobu trvania deja. Pokusy o pochopenie času boli po dlhú dobu predovšetkým doménou filozofov a vedcov. Na zmysel času existuje množstvo odlišných pohľadov a je preto ťažké ponúknuť nekontroverznú a jasnú definíciu s výnimkou fyzikálnej definície – „nepriestorové lineárne kontinuum, v ktorom sa udalosti dejú v zjavne nenávratnom poradí“.

Táto definícia mi pomohla uvedomiť si a prijať, že čas je len niečo, čo raz niekto pomenoval, no v konečnom dôsledku je to niečo, čo je definovať nemožné.
Prečo nás teda čas tak veľmi ovplyvňuje?

V januári som si zobrala pár dní voľna od ČASU…

Prišla som totiž na to, že smútok, únava, úzkosť, ktoré sa spájajú s obdobím medzi dvoma rokmi sú o čase a o tom, že som času dovolila, aby manipuloval, či ovládal môj život. A ako sa to stalo? Príliš veľa informácii o zdravom životnom štýle? Príliš mnoho pokynov o tom, čo je správne? Plánovanie (mimochodom toto slova pochádza z východniarskeho výrazu „plano“ = zle)? Mnoho rečí o tom aké dôležité je čas správne a hlavne na maximum využiť? Alebo informácie o tom, koľko hodín spánku potrebuje dospelý jedinec, koľko hodín denne by sme mali venovať fyzickej aktivite, koľko času je potrebné venovať rodine a priateľom, a tiež je potrebné meditovať, resp. modliť sa, je dobre sa neustále vzdelávať, čítať knihy, odreagovať sa hudbou, tancom, stretnutiami s priateľmi, je fajn poznávať nových ľudí, je dobré občas niekam vypadnúť a cestovať, je super nájsť si čas na kreatívnu tvorbu, je zdravé pripravovať si vlastné jedlo doma a ideálne s vlastne vypestovaných surovín a v neposlednom rade … musíte pracovať, pretože je potrebné poplatiť účty, úvery, hypotéky, mať nejaké drobné na stravu a keďže chcete cestovať, žiť zdravo a občas si dopriať niečo malé pre potešenie … pracovať musíte. Ideálne viac ako 6-8 hodín denne, inak sa nedopracujete požadovaného výsledku – tzn. dostatku financií na ostatné radosti života a na splnenie svojich malých tajných snov.

HOTOVÉ ŠIALENSTVO!!!

Ako to má človek zvládnuť za tzv. deň, ktorý predstavuje v terminológii času LEN 24 hodín. NEMOŽNÉ!!!

Poznáte tento kolotoč aj vy? A úprimne, ak to nezastavíme, hrozí, že … raz nám všetkým z toho poriadne prepne – či už psychicky alebo fyzicky. Aj naša duša, myseľ a telo zvládnu len určité množstvo „časového teroru“.

Rozhodla som sa tejto samodeštrukčnej časoexplózii predísť. Zatiahla som ručnú brzdu a chvíľu len tak pozorovala. Viete, čo sa stalo? Prvých pár dní … relatívne v pohode. Oddychovala som. Telo to potrebovalo (fungovalo s posledných síl, čo sa odzrkadlovalo aj na zdraví). A myseľ bola už tiež nadmerne preťažená neustálym časostresom. Po 2 dňoch prišiel na návštevu stres doprevádzaný výčitkami a sebaobviňovaním. Zistil totižto, že telo sa už trocha pozviechalo a myseľ pookriala. Podhodila otázky a výčitky: „Veď predsa takto sa žiť nedá! Čo povedia ostatní? Je potrebné sa zobudiť a začať fungovať! Ak chceš niečo dosiahnuť, musíš makať! Musíš niečo robiť! Neseď tu! Bez práce nie sú koláče! …“

Nechala som časostres a moju myseľ, aby sa ukázali trocha viac. Nech viem, čoho sú tí dvaja v spoločnej tvorbe schopní. Časostres roztočil myseľ na plné obrátky a tá začala kreatívne tvoriť:
„Pozri koľko si robila v minulosti. Vidíš, aj tak to nestačilo na to, aby si sa mala lepšie. Keď budeš takto nečinne sedieť, čo myslíš, čo ti prinesie budúcnosť? Ako sa chceš mať o 5, či 10 rokov? Čo chceš v živote dosiahnuť?….“ Časostres roztočil fyzicky, duševný i psychický stres na plné obrátky. A zrazu vyznel výkrik. Priznávam sama som netušila ako a kedy z môjho vnútra vyšiel. Na chvíľu som bola znova len pozorovateľ. „ A DOSŤ! STAČILO! UŽ MÁM TOHO PLNÉ ZUBY! Neustále sa prispôsobovať, plniť očakávania, príkazy, zákazy, počúvať návody iných o tom čo a ako mám robiť! VEĎ PREDSA KAŽDÝ MÁME PRÁVO NA SVOJ VLASTNÝ ŽIVOT! A každý sme jedinečný! Ako je možné, že mnohí z nás (vrátane mňa) si myslia, že majú návody na život, ktoré budú fungovať u ostatných presne tak isto ako u nich samotných. CHYBA!!! OBROVSKÁ CHYBA V PROGRAME! A vôbec nie je potrebné vracať sa 1000 krokov dozadu, či skočiť v sekunde o 1000 skokov vpred. Je dôležité, kde stojím teraz. Samozrejme je fajn vedieť, čo chcem dosiahnuť. Ale plánovať krok po kroku?! Vyskladávať päťročnice? Písať 100 vecí, ktoré chcem mať/robiť/dosiahnuť! Načo??? Veď dnes som tu a zajtra…? Zajtra môžem byť kdekoľvek a kľudne aj nemusím byť.“

Tak som si sadla a rozdýchala explóziu rozpútanú dlhoročným časostresom. Znova som len sedela, len pozorovala a len dýchala. Vnímala, príjímala, púšťala, nerozpitvávala, nekomplikovala, nerozoberala, neplánovala,….
Uvedomila som si, že je dôležité vnímať svoje pocity, pozorovať ich, no nenechať sa nimi ovládať. Čas je nedefinovateľná jednotka. Čo je definovateľné, jasné a zrejmé a na 100 % presné je moment TU a TERAZ, môj nádych a výdych, pohyb ruky, slovo, úsmev, pokoj … už teraz je to minulosť … a čo príde o jedno TU a TERAZ ďalej … netuším.

Takže čas neexistuje priatelia! Vytvárame si ho v našich hlavách.
Užívajme si svoj nádych a výdych, prítomnosť ľudí okolo nás, možnosti, ktoré máme práve teraz k dispozícii, podeľme sa s inými o svoje pocity, zážitky a skúsenosti TU A TERAZ, len tak … možno to naozaj niekomu pomôže.

Život bez časostresu je život o akom snívame! Dovoľme si ho žiť…

Nadýchnime sa života a užívajme si život bez času naplno, TU a TERAZ!

Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Vaše osobné údaje budú použité len pre účely spracovania tohto komentáru. Zásady spracovania osobných údajov