Začneme zľahka: “Ústa sú vstupným bodom tráviaceho systému. Nos je štartovacím orgánom dýchacieho systému.” Myslím, že to hovorí za všetko.
Ústami prijímame potravu, ktorá nám štartuje trávenie a zabezpečuje živiny. Ústna dutina nie je prispôsobené na prijímanie vzduchu a jeho spracovanie.
Vzduch by mal do nášho tela, podľa správnosti, prichádzať nosom, inak nosovou dutinou. Tá je vytvorená na komunikáciu s vonkajším prostredím a má mnoho funkcií:
Takto upravený vzduch putuje nosohltanom cez hrtan do dolných dýchacích ciest a pľúc.
Ústna dutina túto funkciu nemá. Tá zabezpečuje:
Dýchanie ústami nám vysušuje sliznicu a spôsobuje časté ochorenia dýchacích ciest, spánkové poruchy dýchania, výrazne zaťažuje našu psychiku a je pre naše telo nedostatočné. Zároveň dýchanie ústami výrazne mení polohu sánky, či uloženie hlavy a teda má aj obrovský vplyv na zdravé držanie tela. Pri dýchaní ústami sa naše ústa stávajú “mľandravé”, u detí je to často spojené aj s poruchami reči. Práve pri dýchaní ústami dochádza často k hyperventilácii, tzn. k zrýchleniu a prehĺbeniu dýchania, hlavne v nádychovej fáze.
Keď dýchame nosom aktívnejšie uvoľňujeme napätie v hlave i mysli, dýchanie dokážeme lepšie vnímať a náš dych je pomalší.
Mnohé výskumy dokazujú, že dýchať nosom a dýchať menej je pre naše telo omnoho zdravšie. Aj starí východní Majstri hovorievali: “Na tento svet prichádzame s určitým počtom dychov. Každý z nás to má presne dané. Závisí len od nás ako rýchlo dýchame a teda ako rýchlo (pomaly) ich spotrebujeme.”
Dýchanie nosom nám napomáha spomaliť a prehĺbiť svoje dýchanie, čo nám zabezpečí väčší prísun kyslíka i uvoľnenie väčšieho množstva toxínov vo výdychu. Nesmieme zabúdať na to, že dýchanie nosom nám umožňuje vnímať vône. Vdychovanie vôní výrazne ovplyvňuje funkčnosť limbického systému mozgu. Existujú vône, ktoré nás upokojujú i tie, ktoré nás môžu rozrušiť.